Str 175 - Doslov (Zhrnutie)

DOSLOV (Zhrnutie)

Táto publikácia sa predovšetkým venuje obyvateľom ostrovčeka Krapanj, ktorý sa nachádza na východnom pobreží Jadranského mora nedaleko mesta Šibenik. Výnimočnosť Krapanja spočíva v jeho topografii. Je totiž len 0,36 štvorcových kilometrov veľký, jeho najvyššia nadmorská výška je 1,5 metra a od pevniny ho delí len 350 metrov. Začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia mal 1500 obyvateľov a bol vtedy najhustejšie osídleným ostrovom v Stredozemí.

Krapanjskí obyvatelia sa okrem poľnohospodárstva (obrábajú polia na pevnine) a rybolovu - čo sú obvyklé činnosti všetkých ostrovanov zaoberali, a ešte stále zaoberajú, výlovom morských húb. Spočiatku sa pri tejto činnosti potápali na nádych podľa niektorých prameňov pravdepodobne už od druhej polovice šestnásteho storočia. Okolo roku 1700 zbierali morské huby pomocou trojzubcov z malého člna, v ktorom boli len dve osoby. Aktivitou pokrývali oblasť od Terstu až po severné albánske hranice. Od roku 1893 začali pri zbere morských húb používať potápačský skafander a neskôr, od roku 1930, ho používali aj na zber morských koralov. Čoskoro po skončení II. svetovej vojny vyzdvihovali ako zamestnanci splitského podniku Brodospas lode potopené v tomto vojnovom konflikte, a to nielen na Jadrane, ale aj v Grécku, Turecku, Iráne a Egypte. Pracovali tiež na stavbách podmorských častí prístavov a mostov na Jadrane, na Cypre, v Sýrii, v Červenom mori (Etiópia a Sudán), v Iráne a Ghane. Od roku 1970 sa aj na Krapanji používajú na potápanie potápačské dýchacie prístroje (pl'úcna automatika). Aj nadalej sa zbierajú morské huby a koraly a vykonávajú rôzne podvodné stavebné práce. Potápači sú vďaka prístrojovému potápaniu oveľa pohyblivejší a efektívnejší ako ich predchodcovia v ťažkých skafandroch, a preto títo‘žabí muži' od polovice osemdesiatych rokov svet pod hladinou úplne ovládli.

V tejto knihe sú podrobne popísané spôsoby zberu morských húb pomocou trojzubcov a život dvojčlennej posádky počas 20 až 25 dní trvajúcej plavby. Je v nej opísané ako na väčších lodiach žili a pracovali počas plavby osemčlenné posádky, v ktorých boli zvyčajne dvaja potápači. Bolo treba upozorniť aj na to, že pri potápaní dochádzalo k početným nehodám, pri ktorých mnohí potápači prišli o život a iní sa stali obeťami dekompresnej choroby a po zvyšok života boli invalidi. Zachytené sú aj mnohé dramatické udalosti, ako ich rozprávali sami potápači a iní očití svedkovia. Príčinou takýchto nešťastí bola nevedomosť, neskúsenost, nedostatočné, niekedy nefunkčné potápačské vybavenie, precenenia vlastných schopností či podcenenie nebezpečenstva, nespôsobilosť asistentov a pomocníkov potápačova v neposlednom rade aj vonkajšie faktory, ktoré potápačov pod hladinou ovplyvňujú, a ktoré nemožno vopred predvídať.

Zber a spracovanie morských húb a potápačstvo obyvateľov Krapanja sú poňaté v kontexte spoločensko-politických systémov Rakúsko-uhorskej monarchie, Královstva Juhoslávie, Federatívnej ľudovej republiky Juhoslávie, Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie a dnešnej Republiky Chorvátsko. Je to nielen neobyčajná topografia, ale aj niekoľko storočí dlhá tradícia zberačov morských húb a potápačstva, pre ktoré je ostrovček Krapanj - okrem niektorých gréckych ostrovov – jedinečným v stredozemnom a vlastne aj vo svetovom meradle.

Preklad / prijevod: Jana ANCIAUX MAJKO